Francúzsko
Francúzsko (fr. Republique Francaise [Republik Frankéze]) patrí medzi najväčšie a hospodársky najrozvinutejšie krajiny Európy. Je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO) a je jedným zo zakladajúcich členov Európskej únie.
V roku 1974 však žila ešte polovica obyvateľstva na vidieku a venovala sa poľnohospodárstvu. Rozvoj pracovného trhu donútil milióny ľudí opustiť vidiek a presťahovať sa do miest. Tretina obyvateľstva je zamestnaná v továrňach a polovica na úradoch a obchodoch. Poľnohospodárstvo je naďalej na vysokej úrovni a dosahuje vynikajúce výsledky. Krajina vo veľkej miere profituje z turistického ruchu. Nachádza sa tu množstvo nádherných historických skvostov. Nájdete tu hrady, zámky, galérie, sakrálne stavby a najväčšiu pýchu Paríža - Eiffelovu vežu. Okrem toho sa Francúzsko vyznačuje svetovo preslávenou kuchyňou a rôznými kulinárskymi lahôdkami.
Vlajka Francúzska Poloha Francúzska v Európe Mapa Francúzska
Geografia
Poloha
Najväčšia časť územia Francúzska sa nachádza v západnej Európe, kde hraničí s Belgickom a Luxemburskom (na severovýchode), s Nemeckom a Švajčiarskom (na východe), s Talianskom (na juhovýchode) a so Španielskom, Andorrou a Monakom (na juhu). Francúzska republika sa skladá tiež z území v Severnej a Južnej Amerike, v Indickom a Tichom oceáne a Karibiku: Francúzska Guyana, Saint-Martin, Martinik, Réunion, Francúzska Polynézia a provincia Quebec v Kanade.
Povrch
Povrch Francúzska je dosť rôznorodý. Severnú a západnú časť územia tvoria nížiny a pahorkatiny s malou nadmorskou výškou. Najvýznamnejšou je Severofrancúzska nížina, ktorej súčasťou je aj Parížska panva. V strede štátu leží rozsiahle Francúzske stredohorie. Je to pahorkatina, ktorá dosahuje najväčšiu výšku v strednej časti vyhasnutými sopkami. Južnú a východnú časť územia tvoria vysokohorské oblasti s úzkymi dolinami. Na juhu sa dvíha severná časť Pyrenejí. Ich západná a východná časť sa pomaly znižuje smerom k moru. Východnú časť krajiny tvorí rozsiahly alpský masív. Francúzske Alpy tvoria súčasť západných Álp. Vo Francúzsku i Európe je to oblasť s najväčšími nadmorskými výškami, ktorá miestami prechádza do oblasti večného snehu a ľadu. Nadmorská výška vrcholov sa pohybuje medzi 3000 a 4000 m. Najvyšším vrcholom Álp, Francúzska i celej Európy je Mont Blanc (4 810 m). Pod ním je vybudovaný tunel pre automobilovú dopravu. V severovýchodnej časti krajiny sa tiahne pohraničné pohorie Švajčiarska Jura, tvoriaca hranica so Švajčiarskom. Severnejšie ležia Vogézy a na belgických hraniciach Ardény.
Povrch Francúzska Ardény Francúzske Alpy
Vodstvo
Francúzsko patrí do povodia Atlantického oceánu a sčasti Stredozemného mora. Severnú časť krajiny odvodňujú Rýn, Mása a Šelda. Väčšinu severnej nížinnej časti krajiny odvodňuje Seina so svojími prítokmi. Seina má značný význam pre plavbu, lebo preteká priemyselnými oblasťami a leží na nej hlavné mesto Paríž. Najdlhšou riekou Francúzska je Loira. Z riek vtekajúcich do Stredozemného mora je najvýznamnejšia Rhôna. Rozsiahlu vodnú sieť Francúzska dopĺňa aj množstvo kanálov spájajúcich povodia jednotlivých riek. V dôsledku toho má Francúzsko veľmi priaznivé podmienky na lacnú dopravu po vode. Sieť kanálov severnej časti krajiny je spojená s kanálmi susedných štátov. Francúzsko má veľmi málo jazier. Najväčšiu plochu má francúzska časť Ženevského jazera. Najviac malých jazier je v Pyrenejách. Sú zväčša ľadovcového pôvodu.
Rieka Seina Rieka Loira Ženevské jazero
Podnebie
Podnebie Francúzska je v rôznych oblastiach rozdielne, a tak umožňuje rozsiahlu a rozmanitú poľnohospodársku výrobu. Nížiny na severe a západe majú prímorskú klimu s množstvom zrážok a miernymi zimami, so snehovou pokrývkou len vo vyšších polohách. Letá sú teplé a veľké plochy patria skoro po celý rok k zeleným lúkam a pastvinám. Ďalej do vnútrozemia sú suchšie pôdy. Plošiny majú drsnejšiu klímu s daždivými zimami. Stredomorský juh chránený pred oceánskymi vplyvmi má už suché až subtropické podnebie s teplým letom a miernou zimou, keď prichádza väčšina zrážok. Biskajská oblasť je taktiež teplá, avšak je aj vlhšia.
Prírodné pomery
Farmy a lesy pokrývajú 48 miliónov hektárov územia, čiže 82 % celkového povrchu centrálneho Francúzska. Lesy zaberajú 26 % povrchu tejto krajiny, čo ju zaraďuje za Švédsko a Fínsko na tretie miesto medzi štátmi Európskej únie v množstve zalesnenej plochy. Francúzsko sa pýši 136 druhmi stromov, čo je na európske krajiny výnimočné. Počet zvieraciej populácie narastá, za 20 rokov sa zvýšil počet vysokej zveri na dvojnásobok, počet srncov sa dokonca strojnásobil. Na zachovanie a rozvoj francúzskeho prírodného bohatstva, vláda zriadila 7 národných parkov, 132 prírodných rezervácií, 463 vyhradených oblastí pre chranené druhy fauny a flóry, 389 chránených pobrežných oblastí. Francúzsko má aj 35 regionálnych prírodných parkov, pokrývajúcich viac ako 7 % povrchu krajiny. Na ochranu životného prostredia je vyčlenených 22 miliárd eur, čo predstavuje 385 eur na obyvateľa.
Dejiny